štvrtok 14. novembra 2013

Tristan Corbiére- Epitaf


Zabil sa vášňou, umrel v nečinnosti,
žil zabúdaním.
Tu jeho odkaz prostý:
– Škoda, že milenkou si nebol do sýtosti.
Sotva sa vlastne narodil
a kade – tade pochodil,
bol harlekýna všehochuť,
zmes, ktorú ťažko uhádnuť.
Nič nepoznal – ba ani svoju púť,
bol bez groša – mal zlatú hruď,
bol nervný bez nervov – silný a nemal sily,
mal elán, zápal – tie mu uškodili,
mal dušu – husle, na ktoré sa nedá hrať,
mal lásku – nevedel ju vyznávať,
mal toľko mien, že ani jedno nemal mať.
Nie pozér, lež v póze jedinečnej,
cynik,čo naivný bol večne,
všetkému veril – hoci neverec,
nechutnosť bola preňho chutná vec.
Príliš sám sebou, než by sa sám mal rád,
duch suchopárny, lež opojenie v hlave,
bol koniec s ním, ale nevedel nič skoncovať,
tak umrel, keď už žiť chcel práve,
v očakávaní smrti musel život žať.
Tu leží vyšinuté srdce – nesrdce
neúspešné – a úspech majúce.
♥ ♥ ♥

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára