Niečo pred polnocou sa Mia
zobudila. Ďalej už nemohla zaspať. Zobudila Daisy, Olivera a neskôr aj
ostatné dievčatá. Okrem Amy. Spolu si zobrali baterku a rozprávali sa.
Vymysleli si skúšku odvahy. Kým sa baby dohadovali kam pôjdu, Oliver sa díval
na Amy ako spí. Páčilo sa mu to. Bola taká jemná a krehká. „Mám to!“ zvreskla Olívia. Nato
sa Amy zobudila. Ospalo povedala: „Čo tu robíte ??? A čo máš ???“ Keďže večne neposedná Olívia počúvala jej mamu, všetko jej
povedala, pravdaže okrem skúšky odvahy. „Ostaň s nami hore.“ Povedala prosebne Zoey s úsmevom. Amy sa svojej izby
dosť bála, ale hovorila si, že jej noví kamaráti jej pri všetkom pomôžu. Aj
keby sa dialo čokoľvek. Na to priatelia boli. Boli lepší ako rodičia, lebo nám
viac rozumeli. Bez nich by nebol svet. Amy si pomaly sadla. Olívia sa pozrela
na ňu a spustila bleskovou rýchlosťou: „Mám
to! Budeme si rozprávať horory! Počuli ste už o krvavej Merry ??? To je malé
dievča, ktoré vylieza zo zrkadla alebo z hrobu a zabije vás! Hahaha.. No
nie je to absurdné ??? Je celé do modra, má strapaté vlasy. V jednej ruke drží
macíka. Bože, kto by tomu veril ??? Phh ???“ Amy bola tak vystrašená, ako ešte nikdy.
Najviac sa bála duchov. Z toho mala úplne najväčší strach. Bola by Olíviu
aj prerušila, ale bola tak na smrť vystrašená, že to nedokázala. Oči mala
vypúlené, akoby jej išli vypadnúť z jamiek. Keď dievčatá zbadali jej výraz tváre, žmurkli
na seba. Presne o toto im išlo. Aby sa Amy vystrašila čo najviac. „Takže, baby a..a Oliver, čo keby sme si dali skúšku odvahy.
Akurát je polnoc! Vylezieme cez okno von, zoberieme baterku a budeme musieť byť pol hodinu vo dvojiciach
na cintoríne. Je nás akurát šesť, takže to vychádza.“ povedala Mia
s úškrnom. „Myslíš, že to je dobrý
nápad Mia ???“ povedala trochu s nahnaným strachom Zoey. „Áno !!!“ povedali bleskovo
rýchle všetky tri (okrem Amy) a pozreli na Zoey. Ona len mykla plecom.
Začali sa baliť. Amy tam len nemo so strachom sedela. Keď sa konečne spamätala
povedala: „Ja tam nejdem!“ všetci sa na ňu pozreli pohľadom typu : Prečo? A ona
pokračovala, „ Veď viete všetci tu
o mojej chorobe! Chcete aby som tam omdlela ???“ Daisy sa musela robiť, že ju nemá rada a hovoriť o jej
chorobe, ako o ničom, aj keď to tak nemyslela: „Ideš a hotovo! Zober si tú tvoju tabletku a je to!
Mňa
nezaujíma tvoja choroba! Máme tu skúšku odvahy a ty ideš či chceš, či
nie!“ Amy zosmutnela, ale poslúchla
ju. Vedela, že keby neišla, stratí kamarátky. A to nechcela. Zobrala si
tabletku a začala sa prezliekať. Natiahla si sivý rolák, hrubý dekový
svetrík a bundu. Nesmieme zabudnúť na vyteplené nohavice, keďže bola zima.
Vonku bolo asi -8 °C .Z jej dlhých bielych obliečok spravili lano, prehodili ho
cez okno a išli. Zoey aj Amy sa báli a tak sa držali za ruky. Osobitne
pre Amy to bolo ako prežívať horor. Našťastie to nebolo až také strašné,
pretože si zobrala tabletku. Náhodou bol cintorín hneď o 4 domy ďalej. Pri
bráne Mia povedala: „Tak tu sa rozdelíme. Ja
idem s Daisy. Zoey ty pôjdeš s Olíviou a Amy ty choď s Oliverom!“ Všetci sa trochu
báli, až na Amy. Tá sa bála totálne. Keď už boli samy Oliver povedal: „Amy neboj ! Celý čas ťa budem držať za ruku... A keď sa budeme rozprávať, ani nepostrehneš ako to ujde.“ A tak sa aj stalo. Po 25 minútach baby
už pomaly išli naspäť. Amy sa nebála. Aj zabudla, kde sa nachádza. Keď ich
všetky zbadali, rozhodli sa, že ich trošku nastrašia. Začali robiť rôzne
strašidelné zvuky. „Čo to je ???“ spýtala sa hneď Amy. Zistila., že Oliver nevie. Keď zvuky
pokračovali, Amy povedala: „Oliver pred smrťou chcem urobiť ešte jednu vec.“ Ako to dopovedala, pobozkala ho. Bol to dlhý, krásny,
francúzsky bozk. Ich pery sa na seba sladko pricucli. Obidvaja prežívali
najkrajšie chvíle v živote. Keď skončili, usmiali sa na seba. Vtom
pribehli baby, akoby sa nič nestalo, aj keď to všetko videli. „Gratulujem vy dvaja! Prešli ste skúškou..Ale teraz už poďme domov.“ povedala Zoey. Spolu sa
teda vybrali domov. Amy a Oliver sa celý čas držali za ruky. Boli spolu
rozkošný. V momente, ako si poľahali do postele a na zem do diek ,zaspali.
♥ ♥ ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára