2.Kapitola - Ďalšie muky strachu

Bol ďalší deň ráno. V jej prázdnej izbe, v ktorej mala iba posteľ, skriňu a stôl na písanie, nebývala veľmi rada. Bola to depresívna izba, ale výrazných vecí sa bála. Typické! Ona sa bála úplne všetkého. Amy vstala, akoby sa nič nestalo. Teda aspoň dúfala, že sa nič nestalo. Pri raňajkách sa jej mama spýtala, prečo bola deň pred tým taká divná. „ To nebol sen ??? “ prebleslo jej hlavou. Nič nepovedala a odišla do školy. Autobusom. Všetci sa na ňu dívali ,akoby spadla z neba. Bola taká vyšokovaná z predošlého dňa, že jej bolo jedno čím sa vezie a vlastne sa ani nebála. Dávno prestala veriť, že sa prestane báť a tu sa zrazu zjaví nejaký chalan, menom Oliver a všetko má byť v pohode? Amy si to takto nepredstavovala. Chcela krásneho princa na bielom koni a nie Olivera. Musela si priznať, že bol celkom pekný, ale bolo to všetko tak rýchlo. V triede už sedel Oliver. Bol rád, že Amy vidí. Celé ráno jej rozprával o jeho živote. Nechcela počúvať. Bála sa, že sa dozvie niečo zlé. Napokon to však nevydržala. Neexistuje dievča, ktoré by ho nepočúvalo. Dozvedela sa zlé veci. O tom, že Oliver nemal priateľov, že bol týraný a iné veci. Amy bolo Olivera ľúto. Tejto veci sa najviac bála, ale nebolo to také strašné. Bála sa s ním rozprávať, avšak nevedela aké to je. Myslela si: „ Rozprávať sa s inými nie je až také zlé “ Chcela skúsiť porozprávať sa s inými dievčatami. Prišla za nimi a začala: „Ehm....Ahojte.“ Dievčatá sa na ňu pozreli s údivom a pozdravili. Baby v triede obdivovali jej štýl. Aj keď nosila nevýrazne oblečenie, vedela si ho dobre skombinovať a to si dievčatá cenili. Amy sa snažila rozbehnúť rozhovor, ale nejako jej to nešlo. Chvíľu sa snažila, ale začala mať z niečoho hrozný strach. Celá sa spotila a v tej chvíli prežívala ozajstné muky. Keď ostatní v triede videli, že sa rozpráva, chodili za ňou a rozprávali sa. Ona však nechcela. Prežívala pri tom hrozné muky. Len s Oliverom to bolo také iné. Oliver jej povedal , že by po obede chcel prísť. Amy sa bála, ale rozhodla sa, že keď zvládla toto tak zvládne aj tamto.
Po obede prišiel Oliver . „Ding-Dang“ zazvonil. Amy rýchlo bežala otvoriť. Dokonca sa pristihla, že sa celkom teší. Vonku snežilo a jazero pri Amynom útlom domčeku po starej mame bolo zamrznuté. Bývali ne kraji mesta pri krásnom lesíku. Aj do toho sa Amy bála chodiť. Zdal sa jej príliš temný a strašidelný. Avšak vráťme sa k Oliverovi a ich stretnutiu. „Ahoj ,“ povedal so širokým úsmevom , „ Všimol som si, že tu máte ľad. Vieš sa korčuľovať ?“ „ Ehm.. nie neviem, ale korčule mám.“ odpovedala ticho. Oliver sa ponúkol, že ju to naučí. Oh nie! Amy sa zaľúbila ! Keď bola pri ňom, ničoho sa nebála. Srdce jej búchalo, motýle v bruchu jej poletovali sem a tam. V 14 rokoch sa zrazu zaľúbila. Tak pre tieto dôvody súhlasila. Bála sa, ale človek je schopný pre lásku urobiť čokoľvek. „Mamí . Idem vón ! “ zakričala Amy. „Tak dobre, choď, “ povedala Elizabeth dosť udivene. Amy bežala na povalu po zaprášené korčule, zbehla naspäť a obula si ich. Prvý krát sa postavila na ľad, na korčuliach. Oliver ju chytil za ruky a pomaly korčuľovali vpred. Bol k nej otočený tvárou. Amy sa dívala do jeho modrých očí. Keďže sa toto poobedie vyvíjalo dobre a ľad nebol upravený, Amy spadla. Strach, ktorý cítila, prekonávala vďaka modrým očkám Olivera, ale toto bolo na ňu už moc. „ Mohla som tušiť, že sa to pokazí ! Veď som sa mohla zabiť! A čo ak by som sa utopila? “ s plačom premýšľala Amy. Oliver si s úsmevom k nej kľakol a povedal: „Neplač! Môžeme to skúsiť ešte raz.“ „Nie nemôžeme ! Bojím sa !“ odpovedala s plačom. „Ale čoho ?“ spýtal sa udivene. Nechápal, že keď nemá strach on, neznamená to, že ho nemá aj niekto iný. Vôbec netušil o Amynej - dá sa povedať chorobe. Amy to nevydržala a všetko mu povedala. Ako sa trápila, trápi . Že on nikdy nepochopí, čo je to mať ozajstný strach. Oliver bol ticho. Rozlúčili sa a Amy vbehla s plačom do svojej izby. „ Čo ak so mnou už nikdy neprehovorí ? Čo ak to teraz všetkým vykecá ?“ bála sa Amy. Videla len jedno riešenie. Začať si písať denník. Dala si dnešný dátum s nadpisom: „Deň plný múk“ ...

♥ ♥ ♥