Ahojte :)
Ako som vo včerajšom článku naznačila, dnes píšem o básni Spev o mne od Walt-a Whitman-a. Teda nebudem písať úplne o tej básni, len vám sem chcem dať môj obľúbený úryvok z nej :) ..
Dnes som bola v meste a chcela som si tú knižku kúpiť, ale nemala som pri sebe dosť peňazí, takže to nechám nabudúce. Ale musím uznať, že má veľmi pekný obal a aj keď by som tomu nemala dávať veľkú úlohu, ja dávam. (:
No nedá mi to, aby som sem nič nenapísala o danom autorovi Walt-ovi Whitman-ovi.
Začnem asi tak zvyčajne. Narodil sa 31.Mája 1819 a umrel 26. Marca 1892, čo je 107 rokov pred tým ako som sa ja narodila. Mnohí americkí a zahraniční pozorovatelia ho vyhlásili za "najväčšieho amerického básnika", tiež patrí k najvplyvnejším básnikom. Spev o mne je úvodná báseň do zbierky Steblá trávy, na ktorej Whitman pracoval celý život a obsahuje viac ako 300 básní. Píše o rovnocennosti, demokracii, humanizme ...
Hoci má zbierka Steblá trávy veľa básní (=kníh), mňa asi najviac zaujala Spev o mne a vôbec to nie je tým, že ostatné som ani nečítala a že bola v Papierových mestách. Táto kniha sa dá kúpiť tu na stránke Martinusu :)
No veľa kecám :D :) .. Dúfam, že sa vám báseň bude páčiť, a že ste sa dozvedeli aspoň niečo nové a zaujímavé. Dám vám sem len moju obľúbenú časť.
♥
6.
Dieťa rieklo Čo je to tráva? a prinieslo mi jej
plné priehrštia;
ako odpoviem
dieťaťu, keď to neviem?
Myslím, že je to
zástava mojej povahy, utkaná zo zelene plnej nádeje.
Alebo, myslím, je
to vreckovka Pána,
voňavý dar
a pamiatka, zámerne pustená na zem,
s menom
majiteľa vyšitým na niektorom cípe, aby sme ho videli, všimli si ho a
spýtali sa Čie je to?
Alebo, podľa mňa,
tráva sama je tiež dieťa, batoľa zrodené vegetáciou.
Alebo, myslím, je
to rovnošata, popísaná hieroglyfmi,
a značí,
klíčim rovnako v širokých i úzkych pásoch,
rastiem medzi
čiernymi ľuďmi aj medzi bielymi,
Kanaďana,
Virgínčana, kongresmana, černocha prijímam rovnako a dávam im
rovnako.
A teraz mi
pripadá ako nádherné neostrihané vlasy hrobov.
Budem s tebou
zaobchádzať nežne, kučeravá tráva,
možno vyrastáš
z hrudí mladých mužov,
možno by som ich
mal rád, keby som ich poznal,
možno pochádzaš zo
starých ľudí alebo z plodu predčasne odobratého materskému lonu,
a teraz ty si
materským lonom.
Táto tráva je veľmi
tmavá, aby pochádzala z bielych hláv starých matiek,
tmavšia ako
bezfarebné brady starých mužov,
príliš tmavá, aby
vyrážala z ružového podnebia úst.
Ó, napokon vidím
toľko hovoriacich jazykov
a vidím, že nevyvierajú márne z podnebia úst.
Kiež by som vedel
vyjadriť zmysel narážok na mŕtvych mladých mužov a ženy,
a narážok na
starcov a matky, a na plod privčas odňatý lonu.
Čo myslíš, že sa
stalo s tými mladými a starými mužmi?
A čo myslíš,
že sa stalo s tými ženami a deťmi?
Niekde žijú
a majú sa dobre,
aj najmenší výhonok
dokazuje, že naozaj niet smrti,
a ak aj
niekedy bola, viedla chvatný život a nečakala na konci, aby ho zastavila,
a zahynula v okamžiku, keď sa život
zjavil.
Všetko postupuje dopredu a von, nič
nezaniká,
a zomrieť je niečo iné, než by sa
ktokoľvek nazdal, a šťastnejšie.
♥
Aký máte vy názor na tento úryvok ? A ak poznáte Whitman-a, aký máte názor celkovo na jeho básne ? :)
( Nastav svoju hlavu smerom k slnku a tiene spadnú za teba - Walt Whitman )
With love
AA
♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára