6. Kapitola

   Začalo pršať. Pomaly som sa viezla autobusom, ktorý jemne nadskakoval. Cesta do mojej dediny viedla tak, že z jednej strany bol les a z druhej lúka a zas les. Všetko bolo biele. Zvýšilo mi to náladu dívať sa na tu bielu krásu. ,,Pípp-Pííp" zapípal mi mobil. SmS ! Od Olivera.

Ahoj ty plačko môj . Čo sa to tam stalo ?? Nechápem. Ozvi sa mi !

                                                                                                -Oliver

To je zlatíčko. Nesmierne ma to potešilo. Asi muselo vyzerať divne keď som najskôr urevaná len nemo pozerala z okna a teraz som sa usmievala ako slniečko na hnoji.

To nerieš :)) ... môžeme sa niekedy stretnúť potom ti to vysvetlím.

                                                                                                - A

O malú chvíľku mi opäť zapípal mobil.

Jasné môžme sa stretnúť zajtra okolo druhej v Auparku . Súhlasíš ??

                                                                                                   - Oliver

Jasné, že som súhlasila. Hneď po odpísaní sme akurát dorazili do cieľa. Na zastávku. Na to stretko by som najradšej išla ešte s niekým, ale Barča bude po tomto v rozpakoch tak ju radšej volať nejdem. Pôjdem sama. Nevadí....