pondelok 25. mája 2015

1 deň úsmevu - aby každé dieťa malo rodinu | Diary, Event



Pekný deň všetkým :)

Pred pár hodinami som prišla domov z mesta, kde som vďaka mojej škole robila s kamarátkou zbierku. Vlastne nás bolo viac párov a my sme boli jeden z nich. Zbierka niesla názov 1 deň úsmevu a založila alebo vedie ju organizácia Úsmev ako dar. Podporuje deti z detských domov a zo sociálne slabších rodín.


Úprimne to bol jeden z najťažších dní v mojom doterajšom živote. Všetko to začalo, keď v rozhlase v škole hovorili o dobrovoľníkoch, ktorý sa môžu prihlásiť na túto akciu. Ihneď nás pár išlo. O niekoľko dní nám prišla taška s kasičkou, nálepkami, tričkom a nejakým tými papiermi. Ja aj moja kamarátka Peťa sme boli veľmi nadšené a úprimne sme sa na to tešili.


Keď prišiel deň D, niečo po ôsmej ráno sme už čakali nastúpené na námestí a všetko sa to začalo. Sprvu sme sa báli oslovovať ľudí, hanbili sme sa, ale neskôr to už išlo ako po masle. Najlepšia bola tá radosť, keď nám prispeli. Najhoršie bolo, keď nás odbili. My sme sa iba usmiali, popriali im pekný deň a išli ďalej, avšak zabolelo to. To bolo na začiatku. Postupom času, keď sme išli po ulici a ľudia nás oblúkmi obchádzali, začalo to byť na zamyslenie. Vyhýbali sa nám ako chrípke...

Mnohí mali nasledovné výhovorky - Nemám pri sebe drobné, nemám pri sebe peniaze, tých zbierok je tak veľa, ako viete že to dostanú tie deti, ja už prispievam mesačne do tej a tej organizácie, stretla som už vaše kamarátky, idem z úradu práce, nemám čas, ja radšej pomôžem osobne. Úprimnosť nado všetko, preto nebudem tajiť, že ja som bola rovnaká, hlavne s tým nemám pri sebe peniaze (ale sľubujem, že väčšinou to bola pravda) alebo nemám čas. Avšak teraz mi to príde smiešne, hlavne to koľko ľudí muselo klamať. Nikto nám úprimne nepovedal, že nemá záujem prispieť. Avšak, keď sa nad tým zamyslím krátke nie, alebo len bezduché civenie a zrýchleným krokom útek preč je v podstate odpoveď takéhoto zmyslu, takže odvolávam. Neberiem do úvahy, že niekto povie, že nemá peniaze, pretože každý si nosí do mesta peniaze, a keď má iba veľké (10€ atď.) dá sa to aj milo povedať. Zbierok je veľa je to pravda. Narcisy, unicef.. Ale keď si odložíte, čo i len 10c na každú nezabije vás to, naopak niekoho to posilní. Z viacerých malých peňažných príspevkov bude veľa; z viacerých nič bude stále nič. Ako viete, že to dostanú tie deti? Neviem, viete, nemám to odkiaľ vedieť, ale aj v tejto skazenej spoločnosti mám trochu viery a dôvery a nie som zatrpknutá a ohradená voči svetu. Tak by znela moja odpoveď v hlave. V skutočnosti by to bolo asi len Neviem, pekný deň. Stretla som už vaše kamarátky, nechcem byť zlá, domýšľavá alebo niečo také, ale myslím, že časť si to vymyslela. Idem z úradu práce. No a? Ja radšej pomôžem osobne. Nech sa páči, chcem to vidieť. Viem, že toto o mne moc dobrého nevypovedá, určite to nie je zdvorilé a v žiadnom prípade som to nikomu nepovedala. Ale! Ale každý, kto bol súčasťou nejakej zbierky a zažil ono nevrlé pohŕdanie a to ako každý sklopí zrak a zrýchli krok, keď vás uvidí, vie akými pocitmi prechádzam. Niekedy som nad tým iba mávla rukou a popriala pekný deň, v iných prípadoch ma išlo rozdrapiť od hnevu, ale po stý krát opakujem, že som to nedala nikomu znať, azda okrem mojej parťáčke. Veľmi "milé" bolo tiež, keď nás niektorý sami zastavovali a hovorili nám ako oni mesačne prispievajú alebo ako osobne pomohli. Nepáčilo sa mi to, pretože to z ich strany bol druh výsmechu a naznačovania, že to čo robíme nemá zmysel. Docela smutné.


Ale aby som nebola iba pri tom zlom. Dosť záleží aj na tom, ako nám to povedali, či sa na nás škaredo pozreli a rýchlo odkráčali alebo milo pozdravili, povedali dôvody, zaželali pekný deň a išli ďalej. O takých ľuďoch si pomyslíte, že sú milí a idete ďalej spokojný aj keď nič neprispeli. Najlepšie bolo, keď prišli aj sami. Niektorí boli vážne milí a mám na nich pekné spomienky, aj keď neviem ako presne vyzerali alebo ako sa volali. Zlepšili deň nejednému človiečikovi. A aj keď ma potom neskutočne boleli nohy (jediná útecha a poháňadlo bolo to, že ja sa z toho vyspím, ale tie deti pre ktoré je zbierka z ich osudu nie), mala som skazenú náladu z toľkých odmietnutí, keď som v slabom daždi kráčala na zastávku a zamýšľala sa nad tým, znovu som sa usmiala. Aj napriek toľkým sklamaniam (ktorých bolo o dosť viac ako radostí) sa mi tento deň veľmi páčil. Posledné drobné v peňaženke som rozdala + ešte som si za odmenu kúpila zmrzlinu. Po ceste ako tak pršalo sa na mňa všetci dívali, ale neviem, či to bolo tým, že som bola vysmiata ako slniečko alebo tým, že som mala zmrzlinu a pršalo.


Pozrite viacerí ste pravdepodobne voči takýmto zbierkam skeptický (netuším, čo to slovo znamená, ale hodí sa sem.) a tiež máte XYZ výhovoriek, ale bože! Trocha obety, času, dôvery, ochoty by nezaškodilo. No vážne. Len tak pre zaujímavosť. Minulý rok vďaka finančnej pomoci z tejto zbierky pomohli 327 rodinám v kríze; pomohli pripraviť 35 náhradných rodín; pomohli 226 mladým dospelým, ktorý vyšli z detského domova; pripravili 1323 podujatí (3400 zúčastnených detí) a iné. Ak vás nechytilo za srdce aký sú ostatní krutí, ak vás nechytili za srdce moje rady ako pomôcť (to odkladanie pár centov), ak vás nechytilo za srdce ako príspevok môže niekomu zlepšiť deň, ak vás nechytili za srdce číselné údaje, tak ja už vážne neviem :)


Môžete žiť sebecky vo svojom svete alebo pomáhať robiť svet lepším. Spolu so zbierkami, pomáhaním osobne, drobnými dobrými skutkami, účastnením sa na napr. Tesco beh pre život (je to v podstate niečo ako zbierka ale robíte niečo aj pre seba okrem dobrého pocitu a nálepky), vysádzaním stromčekov to môžeme dokázať. No ták.. Život je len jeden, avšak nie len my máme jeden život :) To si treba zapamätať.

Mojou motiváciou bola pesnička od Miley, ktorá ma dokáže neskutočne nakopnúť do dobra, aj keď väčšine nerozumiem. Má názov peace will come (mier príde) a ja tomu názvu verím. Som naivná, a aj tak šťastná. Myslím, že sa nájde veľmi málo jedincov, čo so mnou budú zdieľať tento názor, ale mne je jedno komu tie peniaze zo zbierkok idú. Samozrejme túžim aby išli deťom a všetkým tým komu sú pôvodne určené, ale hlavne túžim aby ten kto ich bude mať (alebo na koho budú uplatnené) bude z nich šťastný. ♥


Prispievate na zbierky? 
Aký máte na to názor? 
Robili ste nejakú zbierku?
 Ako sa vám darilo?

Neviem, presne koľko sme s Peťou vyzbierali, ale bola to nejaká suma okolo 30€ a aj keď nie je žiadna pravdepodobnosť, že si bude tento článok čítať niekto, kto prispel, aj tak sa chcem všetkým veľmi pekne poďakovať :)

Pekný večer.

With love
AA

2 komentáre:

  1. uplne chvalim aký si urobila dobrý skutok len tak dalej :)))
    https://clodyteenmummy.wordpress.com

    OdpovedaťOdstrániť