streda 9. októbra 2013

18.Kapitola

Pomaly som sa blížila k chodbičke s WC . Keď som ich dvoch videla prestalo mi byť srdce, zastavila sa mi krv v žilách, oči sa mi zaliali slzami. Vtedy raz to bolo hrozné, ale teraz. teraz to bolo 1 000 000 x horšie. Barča opretá o stenu. Tobi pri nej. A oni spolu. Och .. bola som z toho vo veľkých rozpakoch. tak som milovala Mareka, že som kôli nemu bola ochotná urobiť čokoľvek. A niekedy som ani nevnímala čo to je. Všetok hnev a smútok sa zlial dokopy a musela som to vypustiť.
 S plačom som začala : ,, Ach, Barča.. A-Ak-Ako si mohla ? " 
Hneď ako ma počula otočila sa a začal koktať: ,, Ja-ja-ja t-t-tii to vysvet-t-lím .."
,,Ja nechcem žiadne vysvetlenie ! Mne nič nevysvetľuj, vysvetli to Marekovi! Ako si mu to mohla urobiť ?! Veď on ťa ľúbi ! , " hovorila som s plačom, ktorý sa porupne menil v nehoráznu zúrivosť, ,,Bože, ty si hrozná krava ! Čo ti urobil ? Kiež by ťa tu načapal on! Však by si si zapamätala ! Kiež by ste sa nikdy nedali do kopy !!! "
,,Ako toto môžeš hovoriť ? " rozplakala sa aj ona.
,, Áno môžem ! Nechápeš ?! On ťa ľúbi ! Teda ak vieš čo to slovo znamená ! " bola som rozrušená a nevnímala som slová, ktoré vychádzali rýchlo a zbesilo z mojich úst , ,,Kiežby si tak zhnila! Veď ako si sa tešila keď ste spolu začali chodiť! Aké by toto bolo tebe ?! Ľúbiš ho vôbec ešte ? "
,,Áno moc ! " povedala úprimne. 
Tobi sa našej hádke len bezradne prizeral. Nevedel  čo má robiť. ja by som tiež nevedela. Uznávam, že na jeden bozk prehnaná reakcia, ale láska je láska ♥ .
,, Tak ako si to mohla dopustiť ? Preklína ťa ! Bodaj by som ťa s Marekom nikdy nestretla !!! " ziapala som na ňu plná hnevu a dúfala, že sa to splní.
Keď vtom ....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára