10.Kapitola

V Kantíne ma už čakal Oliver. Ako to, že tam bol tak rýchlo keď som prišla 10 minút pred dohodnutým časom ?! Tento svet ma nikdy neprestane udivovať.  Sadla som si k nemu. Cítila som sa previnilo aj keď som nič neurobila. Všetko som mu vysvetlila. V poslednom čase som všetkým len niečo vysvetľovala a už ma to prestávalo baviť. Pri rozprávaní sme objednali syrovú pizzu s kukuričkou (Mňam ! :P ) Pokračovali sme v debate. Po chvíli vysvetľovania a toho všetkého okolo toho sme sa uzmierili. Zatiaľ nám prišla pizza. Bola som hladná preto som si hneď jeden kúsok uchmatla. Oliver ma pozoroval. Už už by som mu niečo povedala, keď povedal: ,,Si super baba vieš o tom ?" Totálne ma to zaskočilo. ,, Ja..ja.. ja...," zakoktala som sa (TRAPAS !) , ,, no teraz už hej, keď si mi to povedal." Musela som si priznať, že keď som sa naň tak čumila bol nádherný. Pohľady sa nám stretli. Pri Barči to bolo obyčajné vysvetľovanie, ale tu S Oliverom som sa cítila normálne a príjemne.. A to sme sa poznali iba pár dní a už som ho brala za naj kamoša. Zamyslela som sa tak nad všetkým. Z myšlienok ma vytrhol až Oliver , ktorý už predo mnou mával rukami. Pozerali sa na mňa krásne modré očká. Hneď som si však spomenula na Mareka. ,,Koľko je vlastne hodín ? " spýtal sa ma Oliver. ,, 16:40" odpovedala som pokojne po kuknutí na mobil. Po pár sekundách mi doplo, že o trištvrte mi ide autobus do mesta. Rýchlo som sa zbalila a rozlúčila sa s Oliverom: ,, Prepáč, ale už musím ísť. Dohodla som sa ja s Barčou." Dala som mu letmý bozk na líce. Ani nestihol nič odvetiť a ja som bola fuč ...