Prečo sa všetci stále na niečo sťažujeme? | Thoughts

Myšlienky, ktoré vedú k úvahám sú väčšinou vyvolané príhodami, ktoré sa nám stali alebo inými myšlienkami. Mne sa včera stalo to prvé. Čítajte ďalej a nechajte sa vniesť do môjho včerajšieho dňa a názoru na sťažnosti, ktoré sú absolútne zbytočné.

Keďže sú maturity, máme zo školy náhradný program niekde vonku. My sme sa boli prejsť na vodné dielo. Zraz bol o 9:00 na mieste. Avšak pršalo a kvôli dažďu a dobrej učiteľke sme o pár minút už leteli zase do mesta. Avšak ešte sa vrátim na ráno do mojej izby. Zobudila som sa, lialo ako z krhly a mama sa ma pýta, či chcem ísť do školy. Chvíľu som váhala, bolo mi v posteli ták dobre. Na konci som sa ale rozhodla, že pôjdem. Moji rodičia ma skoro nechceli pustiť, ale akceptovali moje rozhodnutie, tak som išla. Reku bude sranda, veď prší, nie sme z cukru. Veď kto kedy bol na vodnom keď prší?

A naozaj, ako sme tak išli po ceste a pršalo, boli sme z polovice mokrí, dosť sme sa s niektorými nasmiali. Po pár dňoch som konečne videla kamarátky a mohla vypustiť všetky myšlienky, ktoré sa vo mne za víkend nazbierali. Tiež som sa po ceste zamýšľala nad dáždnikmi. Všimli ste si aké sú vzhľadovo vtipné? Prečo proste nemôžeme nad hlavami niesť plastovú rovnú dosku? A všimli ste si ako to svieti, keď ma niekto krásny žltý alebo ružový dáždnik v tej spleti čiernej? Neviem za vás odpovedať, avšak o inom som chcela.

Ako som tak kráčala tam na vodné dielo a späť, popri úvahách, smiechu a bľabotania noviniek som začula ešte niečo iné. A vlastne som to počúvala aj pomedzi smiech a pomedzi rozprávanie. Bolo to počuť non-stop a vôbec sa mi to nepáčilo. Avšak to bohužiaľ nie je jednorázová záležitosť. Už podľa názvu môžete vedieť, k čomu som sa v tých dvoch odstavcoch chcela dopracovať. Áno je do sťažovanie. To večné neprestajné sťažovanie na všetko a všade. 

Preto som začala s tým mojím včerajším dňom. Kvôli tomu dažďu, lebo tam pekne vidieť aké sú sťažnosti zbytočné. Všetci sa sťažovali na to, že budú kvôli dažďu mokrí, lebo áno moji drahí dážď je zlý tomu sa vyvarujte, lebo sa rozpustíte! A áno moji drahí sťažujte sa, že ste si nezakorčuľovali, veď už nikdy nebude žiadna príležitosť! A áno moji drahí sťažujte sa, že si musíte trápiť chudiatka nožičky aby ste na 20 minút išli na vodné dielo, veď vám odpadnú! Bože. Toľko zbytočností, toľko negatívnej energie. Sami si skazia tým deň. Ja som si išla vysmiata.

Veď, čo nikto nevníma, aký je dážď nádherný? Všetko má svoje čaro, aj krajina v daždi. Voda v priehrade alebo jazere alebo ako to nazvať bola plná neprestajne novo sa vytvárajúcich bodiek z kvapiek dažďa. V pozadí boli stromy s hmlou a do toho jemné bubnovanie dažďa na dáždnik. Malo to magický nádych a bolo to naozaj nádherné. Ale, čo s ľuďmi ktorý sú obalený dáždnikmi a sťažnosťami, ako to uvidia? Neuvidia. Pochybujem. Ale keby áno, keby dokázali všetko to precítiť, uctiť si to, bolo by všetko iné. Krajšie, veselšie. 

Je to len kratšia úvaha, dokázala by som o tom písať dlho, dať mnohé príklady, ale myslím, že tento postačí. Mám pre vás len jednu radu do života. Nemusíte ju brať v úvahu, veď čo ja vám môžem, ale zamyslite sa, či náhodou nemám pravdu. Nabudúce, keď sa budete chcieť na niečo sťažovať, dobre si to rozmyslite. Zamyslite sa, či to na čo sa chystáte nadávať nemá aj nejakú svetlú, krajšiu stránku. A ja verím, že má. Pretože všetko má lepšiu stránku. Naozaj všetko, ak neveríte, napíšte do komentára jeden príklad a ja sa vám pokúsim napísať svetlejšiu stránku :) Veď bez dažďu a niečoho zlého sa nikdy nič dobré nestane. Načo sa potom sťažujeme? Po daždi vždy príde slniečko a ide to aj bez nepríjemných slov :3

Proste to takto ďalej nejde, vo svete plnom nevedomosti, nevnímavosti, uponáhľavosti. Zastaňte na chvíľku, vychutnajte si okamžik a zabudnite na starosti a sťažnosti.

With love

AA

♥