7.Kapitola

             Na druhý deň som mala hroznú trému. Netušila som čo si oblečiem ani o čom sa s ním budem baviť ! Ani mama ma skoro nepustila. Po dlhom prosíkaní našťastie povolila. Nikomu som o Oliverovi, pravdaže nepovedala. Doma som sa poriadne vifintila (pričom som si psievala kao postihnutá) až sa všetci soma na mňa pozerala ako na neviem koho. Odšuchtala som sa do autobusu a vypýtala si lístok k Auparku. Keď som ta došla v tričku od Channelu všetci sa na mňa dívali. Užívala som si týchto pár sekúnd slávi na plno. A kto nie ?! Sadla som si teda na veľkú kožennú sedačku hneď oproti super obchodu Gate. Po chvíli nudy sa mi prihovoril jeden nádherný černoško s hnedými očkami: ,,Ahoj. Ja som Tobi" Potmehúcky sa usmial. Čo som ja magnet či čo keď za dva dni spoznám dvoch krásnych chalanov ?! Po chvíli som povedala: ,,Ahoj Tobi. Ja som Aďa." Podali sme si ruky a ani jeden z nás nemohol prehliadnuť úškrn oboch. Chvíľu sme sa bavili a zdal sa byť zlatý. Rozprával o problémoch v jeho rodine a Aupark bol miestom na premýšľanie. ,, .. vieš ja tu rád premýšľam. Na prvý pohľad rušné miesto. Na druhý miesto plné príbehov ľudí a na tretí dokonalé miesto na premýšľanie. ten ruch ťa až upokojuje. Som hrozne naštvaný na otca, že si našiel inú! Všetko v mojej rodine sa rúca." hovoril a pritom zaťal päste. Bolo mi ho ľúto. Mala som silné nutkanie objať ho. Po chvíli som to nevydržala a stalo sa tak.  Objala som ho ! Bolo to krásne a dlhé objatie, zároveň upokojujúce. Predstavte si, že vás bolí hlava a dáte si paralen a hlava prestane hneď bolieť. Tak som sa cítila !  Keď sme sa pustili preleteli medzi nami priateľské, možno trochu vášnivé úsmevy. Poobzerala som sa či náhodou neprišiel Oliver. A hádajte ?! Prišiel ! Stál vzadu pri schodoch sa skríženými rukami. Keby pohľad zabíjal som už iks  krát mŕtva. Zrazu sa zvrtol na päte a zmizol preč. Nevedela som čo mám urobiť. Utekať za ním alebo ostať sedieť. Moje rozmýšľanie trvalo pridlho a tak mi neostávalo nič iné len ostať sedieť, už by som ho aj tak nedohnala. A prečo by som mala vôbec utekať za ním ?! Tobi sa ma začal vypytovať a ja som mu všetko vysypala: o Barči a Marekovi, Sime, Oliverovi.. Proste všetko. Vypýtal si moje číslo. Bolo to neskutočne milé. Stretla som dvoch chodiacich sexbohov a ja myslím na Mareka (ďalší sexboh) ? Dva je viac ako jeden nie ?? Mala som z toho všetkého v hlave nesmierny zmätok.

                   Túto kapitolu venujem mojim čitateľkám Naňali, Kike a Alici :)