Nevedeli sme, čo máme robiť. A tie cesty. Keď prišiel hlavný výber, a to výber ciest hneď som musela zasiahnuť!
,, Kam akože ideš ?! " kričala som za tým idiotom Marekom, ktorý sa vybral stranou/cestou zla.
,, A nevidíš ? " spýtal sa ironicky. Hajzel ! ,, Stavím sa, že máme niečo nájsť, tak to idem hľadať. Logika ! " dodal.
,, Ale nemôžeš ma tu len tak nechať! Určite nie je náhoda, že sme spolu! A ja tamtou hlúpou cestou nejdem! Ešte to tak ! Aby si tam celý čas húlil o dušu a ešte nás tam niečo napadne ! " povedala som s hnevom.
,,Ježíš" pretrel si oči, ,, No dobre ! A ktorou chceš ísť mladá pani ?! Ale to , hentou tzv. dobrou ja nejdem! " povedal kráčajúc ku mne.
,, No tak spravíme kompromis a pôjdeme tou strednou. A nemusíš byť hneď hnusný ! Ako náhle nie je po tvojom si hrozný! " odpovedala som.
Prevrátil očami ako najväčší pán a vyrazili sme.Niekam sme predsa museli ísť. Zobrali sme si mapu a nápis z pod cedule. Nenapadlo nás pozrieť sa do mapy, len sme kráčali ďalej (blázni). Hneď ako sme prekročili ,, hranicu"sa nám zmenilo oblečenie. Marek mal čierny oblek a klobúk so slabo-fialovým pásikom na klobúku a košeľu. Samozrejeme aj čierne zvyčajné topánky, aké sa nosia k obleku. Ja som mala slabo-fialové mini šaty a "napuchnutou" sukňou. Musím uznať, že boli fakt pekné, priam nádherné, ale nie na hľadanie.. no.. niečoho. K šatám som mala perlový náhrdelník a vypnuté vlasy. Na ruke som mala zaujímavý prsteň, taký nádobkový naplnený pieskom. Na ňom bolo napísané : ,,Tourner sl répondre á la volonté de ceux sable." ,,Bože ! Zas tá francúzština! " pomyslela som si v momente, keď som uvidela nápis. Všimla som si, že aj Marek mal niečo podobné na ruke, ibaže v náramku. ,, Čo to dočerta znamená ?! " spýtal sa do vetra podráždene. Iba som mykla plecom. Marek sa trochu poobzeral a potom sa pozrel na mňa. Šibalsky sa usmial. Jeho úsmev hovoril za všetko. ,,Tak ideme ? " opýtala som sa..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára