utorok 12. novembra 2013

21.Kapitola

Cesta bola našťastie rovná a nie kľukatá, pretože by sa v tých rozkošných balerínkach zle chodilo. Bolo možno sedem hodín večer a my sme išli len tak za nosom. Marek si občas išiel ,,zohnať" dorgy Odhovárala som ho, ale on nepočúval. Väčšinou to skončilo tak, že som mu tie drogy proste vytrhla z ruky a zahodila. Bol potom síce nahnevaný, ale max. 10 min. Pomaly sa stmievalo. Na jasnú tmavú oblohu vykukovali prvé hviezdičky (ak to vôbec boli hviezdy. Bolo to také čudné) a my sme pomaly vošli do pralesa. Nebol to taký obyčajný prales. Bol taký magický. Lietali tam svetlušky a občas sa mi zazdalo, že v diaľke niečo preletelo. Možno miničlovek. Ja viem, znie to divne, ale fakt to tak vyzeralo. ,, Mali by sme sa tu utáboriť. Wouu.. Znie to divne keď to takto nahlas poviem, ale.. je tma!" povedal Marek a tým ma vytrhol z myšlienok o tých malých stvoreniach. ,,  Ach áno. Mali," poobzerala som sa, ,,Mám ísť pre niečo ?" Marek sa na mne z chuti zasmial a povedal: ,,No skús zapojiť fantáziu a nájdi niečo podobné spacákom." Keď vyrážal do lesa niečo hundral o jeho obleku a stratil sa medzi stromami. Ja som v mojich balerínach išla po listy. Idem si ,idem po lese, keď tu zrazu obrovský banánovník. Mal podivný sivý kmeň a obrovitánske ružové listy. Hneď vedľa neho bol taký istý, akurát že s modrými listmi. A vedľa nich asi ďalších 10. Boli dosť vysoké a tak som musela nájsť spôsob ,ako dostať listy dolu. Chodila som okolo stromu (ako blbec), keď vtom som zbadala veľký kameň. Zapáčil sa mi, tak som išla preň. Myslela som, že bude ťažký, preto ma ani nenapadlo ho zdvihnúť. Avšak po desiatich minútach, keď som sa rozhodla to spraviť, bol neskutočne ľahký ! Odniesla som ho najprv k jednému a potom k druhému stromu. Z oboch som odtrhla pár listov a aj podivných čiernych banánov. V našom ,,tábore" som z nich spravila, akože spacáky. Marek mal modré a ja ružové (Ako fákt nečakané). Nudila som sa. Marek tam ešte nebol. Keď sa to už nedalo vydržať išla som po nejaké kamene na oheň. Našla som ich. Bola tma a ja som sa bála. nakoniec som si sadla na ružový spacák.,,Božéé.. Kde trčí ?! Ach, je tu neuveriteľné teplo! Kiežby sme tak mali iné oblečenie" myslela a popri tom som nevedomky otočila prsteňom na ruke. Zrazu som bola prezlečená a ohník už o dušu plápolal. Na sebe som mala pohodlné riflové kraťasy, tenisky a purpurové tielko. Vlasy som mala v copíku. Vedľa spacákov, už ozajstných,kvalitných, sa nám objavili ruksaky. V mojom bolo moje oblečenie keď som prišla a dokonca aj šaty. Ako som sa v ňom tak ďalej prehrabávala, objavila som asi 5 fliaš s vodou. Super ! Napila som sa a posadila naspäť na spacák. Marekov ruksak som neskúmala. Zrazu v húšti niečo zaprašťalo. Zbystrila som pozornosť. Pravdupovediac bála som sa ako nikdy. Tráva šuchotala. Po chvíli z nej našťastie vyšiel Marek. ,, OMG! Vieš ako som sa zľakla ?!" povedala som urážlivo a s humorom. Marek mal na sebe tiež purpurové tričko, ktoré krásne zvýrazňovalo jeho vypracované telo. V kraťasoch vyzeral fakt sexi! Jeho šťavnaté pery a modré očká ma privádzali na kadejaké myšlienky. ,, Héj !" povedal a zamával mi pred očami. ,,Prepáč čo si vravel? " usmiala som sa. ,, V podstate nič, len, že si sa činila" ukázal na oheň. Len som sa znova usmiala a na chvíľu zas spadla do krásnych myšlienok.Pozrela som sa na jeho ruky, oči, pery, vlasy .... Bol totálne dokonalý. Nemohla som prestať naňho čumieť. Keď ma uvidel len sa zasmial. Z mojich krásnych myšlienok ma prebudilo vrčanie, ktoré vychádzalo z trávy. S vreskotom som prebehla k Marekovi. On sa postavil a schytil kameň (Nič lepšie totižto po ruke nebolo.). Ja som len stála za ním a spoza jeho ramien som sa pozerala, čo sa bude diať. Hodil ho čo najsilnejšie. Vrčanie prestalo a bolo počuť šuchot trávy ako niekto, resp. niečo beží od nás.  Obaja sme si vydýchli a sadli vedľa seba na spacák. ,,To bolo.. čo to pre pána bolo ?!"  povedala som stále vystrašená. Pozerala som do jeho očiek. ,,Preskakovali" medzi nami iskričky. Svojim spôsobom som ich cítila. Marek sklonil hlavu, ja postupne tiež. Nastala tá krásna chvíľa, na ktorú som čakala už odkedy som ho prvý krát zazrela. Stal sa ten úžasný bozk. Ale vďaka atmosfére v ňom bolo aj niečo viac. Bol magický. Cítila som eufóriu. Bol to tak povediac zážitok dokonca života. V hlave sa mi premietli všetky jeho a Barčine bozky. Vyhnala som ich z hlavy, nechcela som si kaziť túto úžasnú chvíľu. Teraz patril len a len mne. Chcela som aby tá chvíľa nikdy neskončila. Keď to všetko skončilo, Marek nečakane povedal: ,,Ideme už konečne spať?" S milým úsmevom som odpovedala: ,, A nemôžem ísť.. k tebe ? Vieš ja som nehorázny strachoput." Zasmial sa a naznačil aby som si ľahla. Spacák bol soť veľký, takže mi pri ňom bolo príjemne. Stále som sa nemohla spamätať z vecí, ktoré sa stali. Avšak svrčky v lese, blkotajúci oheň a Marekov dych na mojej pokožke ma príjemne uspávali. Po chvíli som po dlhom dni konečne zaspala.








Odporúčam si pustiť od časti: ,, Obaja sme si vydýchli......." až do konca pesničkuCrushin' My Fairytale - Celeste Buckingham


♥ ♥ ♥

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára